Vymedzenie a opis

Len málo regiónov má také výrazne geomorfologické ohraničenie ako Horná Nitra. Naviac aj hranice okresu sa stotožňujú s hranicami regiónu a tie takmer výlučne prebiehajú po hrebeňoch geomorfologických jednotiek. Sú to nasledovné:

Strážovské vrchy

Tvoria JZ, Z a väčšiu časť severnej hranice s nasledovnými podcelkami: Nitrické vrchy a ich časti: Drieňov (616 m), Vestenická brána (220 m), Rokoš (1010 m), Suchý (1026 m) a Sedlo pod Homôlkou (760 m). Zliechovská hornatina a jej časti: Belianska vrchovina (986 m), Javorinka (973 m).

Malá Fatra

Tvorí S hranicu podcelku Lúčanská Fatra jeho časťou Kľak (1351 m). Od Strážovských vrchov ju oddeľuje Fačkovské sedlo (802 m) a od Žiaru ju oddeľuje Vrícke sedlo (666 m). 

Žiar

Tvorí väčšiu časť V hranice a to podcelkami: Vyšehrad (830 m) s Vyšehradským sedlom (579 m), Horeňovom (829 m) a podcelkom Rovne (692 m).

Kremnické vrchy

Tvoria časť V a JV hranice podcelkom Kunešovská hornatina (935 m) až po sedlo pod Novou Lehotou.

Vtáčnik

Tvorí JV hranicu podcelkom Vysoký Vtáčnik (1346 m) až po sedlo Veľké pole (640 m).

Tríbeč

Tvorí J hranicu podcelkom Rázdiel a jeho časťami Kolačnianska vrchovina (440 m) a Veľkopolská vrchovina (745 m).

Relatívne úzka brána medzi podcelkom Kolačnianskej vrchoviny a časťou Drieňov, cez ktorú preteká, resp. odteká rieka Nitra, uzatvára ohraničenie Hornej Nitry. Hraničná čiara je totožná s hornou hranicou Stredonitrianskej nivy a dolnou časťou Oslianskej kotliny.

Výplň takto ohraničeného územia tvorí geomorfologický celok Hornonitrianska kotlina. Jej podcelkami sú Prievidzská kotlina, Handlovská kotlina, Rudnianska kotlina, Oslianska kotlina a výbežky vyššie popísaných pohorí.