Na území Hornej Nitry na nachádza niekoľko chránených stromov. Patria k nim nasledovné:

Bojnická lipa

Je známa aj ako Lipa kráľa Mateja alebo Bojnická lipa. Je to lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá rastie v parku Bojnického zámku. Má viac ako 700 rokov. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer koruny 5 m. Jej obvod pri pni je 12,5 m. Lipa kráľa Mateja je vzácnym pamiatkovým i botanicky dôležitým stromom. Od roku 1962 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Traduje sa k nej aj historická povesť, podľa ktorej lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov. Počas svojho pobytu na Bojnickom zámku držiaval pod ňou kráľ Matej kráľovské snemovanie.

Bojnické ginká

V parku Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice nachádzame tri exempláre tohto stromu. Ide o exempláre, ktoré boli vysadené v roku 1961. Vysadené tu boli zámerne, keďže park bol spočiatku budovaný ako botanická záhrada.

Ginká zrejme vysadili z iniciatívy zámockého záhradníka Viliama Šimku, ktorý robil na bojnickom panstve 40 rokov. 

Mohutné stromy majú i paralelu v histórii niekdajšieho Bojnického hradu, dnes zámku. Stromy v parku sa totiž snaží múzeum personifikovať cez osobnosti z histórie hradu. Práve ginko dvojlaločné svojou charakteristikou, nachádza paralelu v osobe Jána Zápoľského. Je stromom, ktorý má nezlomnú vôľu a charakter. Stromom, ktorý sa presadil cez všetky možné príkoria a tiež tým že má symboliku zlatej koruny na jeseň, ktorá zo dňa na deň opadne.

Ján Zápoľský bol uhorským radovým šľachticom, ktorý sa dostal až na post uhorského kráľa (symbolika zlatej koruny). A ako tento strom zo dňa na deň opadne, tak Zápoľský zo dňa na deň prišiel o bojnické panstvo, keď mu ho v roku 1526 zobrali Habsburgovci.

Ginko dvojlaločné alebo ginko biloba je vlastne žijúcou skamenelinou, pretože pamätá ešte časy dinosaurov, keďže pochádza z obdobia druhohôr. Prenesene môžeme povedať, že u nás sa môžeme pozerať na strom, ktorého odtlačky listov môžeme nájsť i v našom uhlí.

Diviacka gledíčia

Od roku 1988 je táto 150 ročná gledíčia trojtŕňová, vysoká 17 m, s obvodom kmeňa 215 cm, priemerom koruny 9 m, chráneným stromom. Je chránená z krajinárskeho, ekologického a estetického dôvodu. Rastie vo východnej časti obce Diviaky nad Nitricou.

Jaseň pod Buchlovom

V roku 1983 bol vyhlásený za zákonom chránený. Jeho vek sa odhaduje na 250 rokov. Výška je 30 m, šírka koruny 20 m, obvod kmeňa v prsnej výške je 600 cm a pri koreňoch 800 - 1000 cm. Rastie v nadmorskej výške 850 m n. m. Ochrana je z dôvodov vedeckých, kultúrno-výchovných a študijných.

Lipa na Šajbách (Koš)

Táto viac ako 450 ročná lipa malolistá, vysoká 20 m, s obvodom kmeňa 620 cm a priemerom koruny 20 m, bola vyhlásená za chránený strom v roku 1992. Lipa sa vyznačuje súmerným vzrastom, je bohato rozkonárená a tvorí prírodnú dominantu pri hospodárskej budove na samote juhovýchodne od obce Koš. Chránená je z estetického dôvodu. Podľa niektorých zdrojov je lipa rovnako stará ako Lipa kráľa Mateja v Bojniciach.

Lipy na cintoríne vo Veľkej Čausi

Sú to dve približne 200 ročné lipy malolisté, vysoké 17 m, s obvodom kmeňa 330 a 422 cm a priemerom koruny 15 m. Približný vek je 200 rokov. Od roku 1975 sú to chránené stromy z krajinotvorného dôvodu. Majú pekný vzhľad s estetickým a biologickým významom pre životné prostredie obce. Sú to mimoriadne mohutné exempláre, ktoré rastú na cintoríne za obcou Veľká Čausa.

Lipy pri kostole v Diviakoch nad Nitricou

Medzi 1320 chránených stromov Slovenska patria aj 4 viac ako 200 ročné lipy pri kostole v Diviakoch nad Nitricou (ekologický význam).

Skupina líp pri kostole a cintoríne v Porube

Za chránené stromy bolo vyhlásené v roku 1975 z vedeckých, kultúrnych, estetických a ekologických dôvodov aj 9 líp veľkolistých a malolistých, výšky od 12 do 22 m, s hrúbkou kmeňov od 157 do 376 cm, priemerom koruny 7-12 m a veku okolo 200 rokov. Rastú v Porube pri kostole a cintoríne.

Sekvoja obrovská & Tis obyčajný

V katastrálnom území Handlová časť Nová Lehota v susedstve kostola sv. Mikuláša biskupa sa nachádzajú dokonca až dva chránené stromy vyhlásené v roku 1975 za chránený prírodný výtvor.
Jedným z nich je Sekvoja obrovská (Sequoiadendron giganteum), ktorá rastie pred miestnou farou, kde bola vysadená v roku 1843 miestnym farárom Pavlom Ambrózy. Strom, ktorého priemer koruny je okolo 10 m a obvod kmeňa vo výške 1,3 m je niečo cez 4,5 m, je viac ako 22 m vysoký.

Druhým je Tis obyčajný (Taxus Baccata L.) nachádzajúci sa tiež na tomto mieste o pár metrov dalej. Rastie na nádvorí miestnej fary. Podľa zachovaných údajov bol vysadený v roku 1843. Výška stromu je cca 11 m, priemer koruny 17 m a obvod 180 cm. Kmeň je rozdelený na dve časti.

Veľkouherská lipa

Lipa veľkolistá rastie vo Veľkých Uherciach na miestnom cintoríne. Chránenou sa stala v roku 1993 z krajinárskeho dôvodu. Obvod kmeňa má 450 cm, výšku 20 m, priemer koruny 14 m a vek 200 rokov. Strom je na svoj vek veľmi vitálny, zdravý a z estetického hľadiska je to ojedinelý exemplár.